Kocúr a zimný človek

Ján Johanides -narodil sa v rodine predavača a vzdelanie získaval v Dolnom Kubíne a v Bratislave, kde začal v roku 1954 študovať na filozofickej fakulte Univerzity Komenského estetiku a dejiny umenia, no štúdium po troch rokoch nedokončil. Pracoval ako psychológ, referent vo Zväze slovenských spisovateľov, dramaturg a redaktor programového magazínu v dome kultúry a osvety v Bratislave a na mnohých ďalších miestach. Od roku 1972 sa venoval prevažne slobodnému povolaniu. Žil na viacerých miestach Slovenska – v Martine, v Trnovci nad Váhom, od roku 1972 žil v Šali, kde aj zomrel.

Svoje prvé literárne diela začal uverejňovať v časopise Mladá tvorba a Slovenské pohľady, neskôr prispieval do všetkých literárnych časopisov. Prvé knižné dielo mu vyšlo v roku 1963. Jeho tvorba je ovplyvnená existencializmom a do literatúry tiež priniesol podnety antirománu. Dej nie je pre neho dôležitý, dôležitý je spôsob písania. Inšpiroval sa dielami francúzskych autorov Jeana-Paula Sartra či Alberta Camusa, no samotný existencializmus prijímal len ako výraz istého životného pocitu. Jeho hrdinovia vyrastajú z domáceho prostredia a nesú si so sebou do života jeho znaky. Nastoľuje problémy vojny, sociálnej vzbury, ale i ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu, no rieši ich pozitívne pomocou viery v možnosť trvalých kontaktov človeka s človekom. Štýl jeho písania bol vecný, triezvy a objektívny, no neprestával byť kvôli tomu i poetický. V niektorých dielach využíval naopak prvky surrealizmu – príbeh písal ako snovú skutočnosť plnú absurdít a podobne. (less)